Hľadáte správnu rastlinu pre dané miesto? Alebo hľadáte ideálne stanovište pre danú rastlinu? Podobné otázky trápia záhradníkov už veľmi dlho. Nami uvádzaná klasifikácia Vám pomôže pri rozhodovaní sa.
Historický vývoj
Autorom klasifikácie trvaliek na Životné okruhy (nem. Lebensbereiche der Stauden) je prof. dr. Josef Sieber, jeho prácu ďalej rozvinuli vo svojej knihe Die Stauden und ihre Lebensbereiche in Gärten und Grűnanlagen (1993) Richard Hansen a Friedrich Stahl.
Klasifikácia vychádza z myšlienok propagátorov prírodnej záhrady Williama Robinsona a Willyho Langa a nadväzuje na praktické skúsenosti významného nemeckého trvalkára Karla Augusta Foerstera. Najlepšie charakterizujú túto teóriu samotný autori Hansen a Stahl, tí hovoria v úvode ich knihy o „správnom mieste pre správnu trvalku“(Der rechte Platz fűr die rechte Staude).
Potrebu údržby určuje správnosť výberu rastlín vo vzťahu k ich životnému okruhu. Samotné delenie rastlín je založené prevažne na dlhoročných pozorovaniach a informáciách o ich pôvodných areáloch
Praktické použitie
Ako príklad si môžeme uviesť obľúbenú srdcovku nádhernú – Dicentra spectabilis. V popise je uvedený životný okruh GR2, B2. Znamená to, že rastlina sa prioritne hodí do životného okruhu GR – okraj porastu drevín (prvý a zvýraznený tmavo). Ďalším okruhom, v ktorom sa jej bude dariť je B – záhon. Číslo uvedené za okruhom určuje nároky na vlahu v pôde. V tomto prípade sú to pôdy polosuché, alebo inak mierne vlhké, jej nároky na vodu sú teda stredné. Ďalej treba prihliadať na nároky na slnko. U srdcovky je to S-P, teda slnko až polotieň.
Životné okruhy sa na prvý pohľad môžu zdať zložité. No pri jednoduchej praxi sa rýchlo stávajú užitočnou pomôckou. Samozrejme členenie nie je dokonalé, slúži iba orientačne.
Každú trvalku možno teoreticky pestovať vo väčšine okruhov, no za cenu neprimerane vysokej starostlivosti a krátkeho života. No zámer autorov čo najviac zjednodušiť prácu s trvalkami profesionálom, nadšencom i laikom vyšiel. V nemecky hovoriacich krajinách sú Lebensbereiche považované za štandard a väčšina záhradných centier i špecializovaných predajní ho s úspechom využíva. Pri prekladoch nemeckých názvov sú uvedené obvyklé slovenské pojmy, tak aby bol čo najviac zachovaný ich pôvodný význam. Skratky sú zámerné ponechané z nemčiny, aby nevznikal chaos pri porovnaní s rastlinami nakúpenými v zahraničí, alebo na Slovensku so zahraničnými etiketami .
Dúfame, že vďaka tomuto článku s následnými popismi a príkladnými ilustráciami sa podarí vniesť svetlo do “čudesného kódu“, ktorý sa s trvalkami viaže. Zároveň výber rastlín bude jednoduchší a budete sa tak môcť tešiť s ich krásy čo najdlhšie.
Charakteristika jednotlivých okruhov
A – (Alpinium) alpínium. Medzi mnohými skalničkármi je práve tento okruh považovaný za “pravú skalku“. Najčastejšie sa tu uplatňujú konkurenčne slabé, vysokohorské druhy. Tie vyžadujú veľmi špecifické stanovištia s určitou hodnotou pH, alebo presným typom horniny. Celé alpínium je tvorené spravidla čistými kameňmi. Skalné štrbiny, do ktorých sa rastliny sadia sú hlboké, vyplnené hrubou vrstvou dobre priepustné substrátu.
B – (Beet) záhon. Záhon je charakteristický najmä hlbokými a humóznymi pôdami. Rastliny vyžadujú zvýšenú starostlivosť, no ich estetický efekt je vysoký. Často sa tu spolu s trvalkami pestujú aj cibuľoviny, prípadne letničky.
Fr – (Freiflächen) voľné plochy. V prírode predstavuje životný priestor, mimo korún stromov a skalnatých lokalít. Pôdy tu môžu byť extrémne suché až trvale zamokrené. Spoločnou charakteristikou je dostatok svetla. Trvalky z tohto okruhu sa často uplatňujú v prírode blízkych výsadbách, ktoré vykazujú známky autoregulácie. Vďaka tomu sa znižuje potreba údržby.
SH – (Steppenheide) suchá step. Je špecifickou obdobou stanovišťa Fr – voľné plochy. Suchá step je vymedzená suchšími a vápenitými pôdami. Z jari sa vyznačuje bujnou vegetáciou a kvetom. V lete pôda i porast preschne a kvety nahradia rôzne štruktúry a textúry rastlín.
H – (Heide) vresovisko. Je špecifickou obdobou stanovišťa Fr – voľné plochy. Pôdy sú kyslé, s humusom typu mor a často obsahujú vysoký podiel piesku. Typickým predstaviteľom sú vresy Calluna sp.
G – (Gehőlz) podrast drevín. Predstavuje životný priestor pod korunami stromov. Trvalky rastú v ľahkom až úplnom tieni. Pôdy sú humózne a rastliny na zimu prikrýva lístie. V prvej polovici jari sa objavujú jarné efeméry, ktoré bohato zakvitnú a po olistení stromov sa stratia.
GR – (Gehőlzrand) okraje podrastu drevín. Je životný priestor pri okrajoch drevinných porastov. Pôdy sú tu spravidla humózne, rôznej vlhkosti. Charakteristický je najmä meniacimi sa svetelnými podmienkami behom dňa. Južne exponované polohy sú väčšinou teplé a suché. Rovnaké no severne exponované sú chladné a vlhšie.
W – (Wasser) vodné plochy. Sú typické vodné plochy, ktoré reprezentujú v záhradách jazierka. Z hľadiska toho ako rastliny rastú sa delia do nasledujúcich okruhov: W8 – plávajúce rastliny, ktoré nekorenia do dna W7 – subemerzné rastliny, ponorené, ktoré rastú iba pod vodnou hladinou W6 – plávajúce rastliny zakorenené u dna
WR – (Wasserrand) okraj vodnej plochy. Životný okruh nadväzujúci na vodné plochy. Predstavuje brehové porasty jazierok a vodných tokov. Z hľadiska vodného režimu sa delí nasledovne: WR5 – s pôdami, kde stagnuje stabilne voda WR4 – s pôdami, kde sa hladina vody mení a pôda môže aj preschnúť
St – (Steinanlagen) skalky. Predstavuje životný okruh rastlín, ktoré výborne prospievajú v okolí kameňov. Voda z vrchnej vrstvy rýchlo odteká.
FS – (Felssteppe) skalná step. Je životný okruh veľmi podobný skalkám, no podiel veľkých kameňov v okolí rastlín je menší, prevláda rôzna kamenná drť a suť. Plochy sú rovinatejšie.
M – (Matten) plytké záhony. Kamenisté plochy s plytkým pôdnym profilom. V prírode je ekvivalentom biotopov alpínskych a subalpínskych travinno-bylinných porastov.
MK - (Mauerkronen) koruny suchých múrikov. Je stanovišťom v korune suchých múrikov. Spravidla je tu dostatok slnka a suchšie pôdy. Uplatňujú sa tu jak rastliny prevísajúce cez vrchnú časť múrikov, tak stredne vyššie rastliny, ktoré vytvárajú kompozičnú kulisu.
SF – (Steinfugen) skalné štrbiny. Predstavuje pomerne malý životný priestor, tvorený štrbinami, ktoré vznikajú pri stavbách suchých múrikov. Rastliny sú tu často vystavované veľmi extrémnym podmienkam, plytkej pôde, suchu a slnku.
Galéria
