![billboard](/resources/pages/profile/192.png)
Helleborus od základov: druhy, výskyt, množenie.
Svet je plný krásnych vecí. Jednou z nich je špecialita produkčnej škôlky v Slovenských trvalkách: odolná, silná, otužilá ČEMERICA!
![](/resources/redactor/132.png)
Poteší nás kvetom vtedy, keď sa príroda vôkol poberá na zimný spánok alebo keď sa pomaličky prebúdza do teplej jari. V prírode rastie v listnatých a borovicových porastoch. Dôkazom jej existencie stovky rokov v histórii sú rozprávky a príbehy, či mystické legendy o jej magických účinkoch. V skutočnosti je jedovatá a môže poškodiť nervový systém, srdce a trávenie. Ale kto by ju len tak zjedol, však? Približne 15 rokov (taký je priemerný vek dožitia čemerice) pravidelne zakvitá, odkvitá, a ozdobí záhrady zelenými listami. Poklad z ríše rastlín, ktorý nemá obdobu.
Helleborus patrí do čeľade iskerníkovité. Má typický jednoduchý kvet a 5 početné (a viacpočetné) vykrojené pílkovité listy na dlhých stopkách. Vo svete existuje viacero druhov (od 15 do 25*), poddruhov a hybridov, ktoré sa dajú obdivovať vo voľnej prírode.
Botanické čemerice (prirodzený výskyt v prírode)
Prioritným rozšírením väčšiny druhov Helleborus je relatívne malá oblasť východného Stredomoria, v oblasti bývalej Juhoslávie. Rod je ďalej rozšírený na Britských ostrovoch, ďalej smerom na východ cez Európu až do Malej Ázie. Jeden druh pochádza z odľahlej Číny.
Čemerice rastú v listnatých alebo borovicových lesoch, prevažne s vápenatým podložím (pH 6-7,5). To znamená, že neobľubujú pôdy s kyslým pH a preto pod korunami ihličnanov prosperovať nemôžu.
Sú dlhoveké, na jednom mieste sa môžu dožiť 10,15 ba aj 20 rokov! V zahraničí existujú exempláre posadené v 60.-tych rokoch a stále rastú. Také neuveriteľné čemerice sú.
![](/resources/redactor/19.png)
V Európe je výskyt botanických druhov Helleborus pestrý.
Na území Slovenska je pôvodná iba jedna jediná.. čemerica purpurová (Helleborus purpurascens). V posledných rokoch sa šťastným podarí nájsť i čemericu čiernu a smradľavú, ktoré sa spontánne vysemeňujú a z kultúrnych záhrad sa šíria do okolia. Ich udomácnenie pomáha aj zmena klímy. V prírode je bežné, že druhy sa môžu medzi sebou množiť a opeľovať, preto je niekedy ťažké určiť presný druh.
Čemerica purpurová, acaulescentný druh vysoký v kvete až 45 cm, inak len 15-30 cm. Listy má prízemné, dlho stopkaté, čepeľ je dlaňovito členená, listy 2-6 dielne hrubo pílovité. Z vrchnej strany sú listy špinavo zelené až namodralé, zo spodnej svetlejšie. Kvety väčšinou po troch slabo voniace, 4,5-5,5 cm v priemere veľké, červeno fialovej farby.. Je to pôvodný vo východnej Európe a na východnom Slovensku.
![](/resources/redactor/7.png)
Helleborus niger - čemerica čierna, stonky 15-25 cm vysoké. Prízemné listy sú dlho stopkaté, delené, tupo zúbkaté a bez chĺpkov. Kvety slabo voňavé 5-7 cm veľké v priemere, okvetné plátky biele na báze naružovelé. Pôvodom zo severných vápencových Álp a Apenín, splanená v strednej Európe.
![](/resources/redactor/92.png)
Helleborus odorus - čemerica voňavá, v kvete až 50 cm vysoká. Listy bazálne sú 7-11 krát delené a čiastočne stálozelené. Kvety veľké zelené až žltozelené 5-7cm v priemere veľké. Areál výskytu Albánsko, Maďarsko, Taliansko, Bosna a Rumunsko.
Helleborus lividus - čemerica korzická, caulescentný druh vysoký približne 40 cm v dobe kvetu. Kvety smotanovej farby, často s ružovým nádychom. Ľahko zmrznú už pri -12°C. Endemit ostrova Mallorca. V praxi sa skôr pestuje jeho hybrid s H. argutifolius, H. x sternii.
![](/resources/redactor/31.png)
Helleborus viridis (syn. H. atrorubens) - čemerica zelená, acaulescentný druh 30-45 cm vysoký. Listy bazálne má 7-11 krát delené, tmavo sfarbené a pílovité. Kvety zelené až tmavozelené, často s fialovým nádychom 3-5 cm v priemere. Obľúbený ako rodičovský druh pre hybridy. Rozšírený v pomerne malej oblasti juhovýchodného Slovinska a priľahlej oblasti Chorvátska západne od Záhrebu.
![](/resources/redactor/41.png)
![](/resources/redactor/51.png)
Helleborus foetidus (syn. H. nemorealis) - čemerica smradľavá, caulescentný, až 1 m vysoký druh čemerice. Listy tvorí iba na kvetnej stonke a sú dlho stopkaté, tmavozelené a mrazuvzdorné. Kvety 1,8-3 cm veľké zelené zložené v bohatých vrcholíkoch. Najskoršie kvitnúci a páchnuci druh čemerice. Je hojne rozšírený po celej južnej, západnej a strednej Európe. Vo vhodných podmienkach môže splaňovať.
![](/resources/redactor/81.png)
Helleborus dumetorum - vytrvalý acaulescentný druhy vysoký v dobe kvetu 15-25 cm. Listy bazálne, pílovité na okraji, 9-12 krát delené. Kvety zelenej farby 2,5-5 cm v priemere veľké. Geografické rozšírenie zasahuje východné Slovinsko, západné Maďarsko, juhozápadné Rakúsko, severné Chorvátsko a pravdepodobne časť Rumunska. Tu tvorí v svetlých lesoch husté porasty. Patrí medzi menšie nenáročnejšie čemerice.
Helleborus argutifolius - vytrvalý caulescentný druh vysoký 90-100 cm. Listy sú trojpočetné, zúbkaté a často stálozelené. Kvety zelené v koncových kvetenstvách 2-4cm veľké. Pochádza z Korziky a Sardínie. Listy môžu v zime namŕzať už pri teplote -12°C, ale po odkvete pôsobia dekoratívne a nasledujúci rok na jar vyženie nové.
![](/resources/redactor/210.png)
![](/resources/redactor/102.png)
Helleborus orientalis - čemerica východná, vytrvalý acaulescentný druh až 50 cm vysoký. Listy bazálne 6-10 krát delené, často stálozelené. Kvety biele smotanovo- ružové, škvrnité alebo bez škvŕn až 7cm v priemere veľké. Pôvod je na Ukrajine, Turecku a Kaukaze. Z produkčného hľadiska je to najčastješie krížený a pestovaný druh s najvyššou mierou variability kvetu.
Druhou skupinou sú krížence a selekcie tvorené pod dozorom odborných šľachtiteľov za účelom následného predaja. Tí spomedzi tisícok jedincov vyberajú najzaujímavejšie a následne ich ďalej množia.
![](/resources/redactor/162.png)
![](/resources/redactor/171.png)
Krížence a hybridy čemeríc (množenie čemeríc)
Množenie čemeríc je veľkou alchýmiou a zdanlivo jednoduchý proces má drobný nedostatok (ktorý z pestovateľského hľadiska vnímame ako výhodu).
1. Čemerice sa veľmi dobre rozširujú semenami (môžu byť hmyzoopelivé alebo vetroopelivé), výsledok nie je nikdy istý. Tie, ktoré vyrastú zo . semienka v sebe nesú genetickú informáciu oboch rodičov a z tohto dôvodu sú veľmi variabilné. Azda nejestvuje ani jeden kvet, ktorý by bol taký, ako má materská rastlina. Čemerice zo semien zakvitnú najskôr tretí rok od výsevu.
![](/resources/redactor/93.png)
![](/resources/redactor/42.png)
![](/resources/redactor/52.png)
![](/resources/redactor/32.png)
„Cesta čemeríc na výslnie býva plná zakopnutí.“
Kým sa životaschopný „semenáč“ naplno rozvinie, z tisícok kusov určitý podiel nevyklíči, napadnú ho choroby, vyhnijú alebo ich zničia škodcovia. Tie šťastné dorastú do fázy kvitnutia, kedy sa veľmi ľahko stanú súčasťou vášho záhradného života.
![](/resources/redactor/191.png)
Najkvalitnejšie kusy sa zaraďujú do užšieho výberu a tvoria selekcie ako napríklad Ellen, Hello, Ashwood a podobne.
![](/resources/redactor/214.png)
2. Druhým spôsobom je množenie delením koreňa. Rastlina však musí mať niekoľko rokov a úkon delenia je vhodné robiť v správnom ročnom období – nie v čase kvitnutia /tvorenia púčikov, čiže v máji, júni alebo júli.. Tento typ využívame skôr v domácom prostredí, pretože je proces náročný na čas a neprináša potrebnú kvantitu pre následný komerčný dopyt.
![](/resources/redactor/110.png)
3. Do tretice všetko dobré, čemerice sa predsa len dajú namnožiť tak, aby boli na „bunku“ rovnaké s pôvodným jedincom.
Vďaka rýchlemu technologickému vývoju sa najvzácnejšie kusy môžu v dostatočnom počte duplikovať z meristémov. Meristémy sú vrcholové rastlinné pletivá bez vírusov a chorôb, ktoré sa v laboratórnych podmienkach kultivujú, až napokon vyrastú do malej rastlinky. Kvitnú už v prvom roku, čo je naozaj obdivuhodné. Samotný proces je zdĺhavý a technicky veľmi nákladný. Najčastejšími druhmi,, ktoré sa množia "in vitro" sú kultivary a krížence H.niger, H.foetidus, H.argutifolius, H. orientalis.
Ceny takýchto čemeríc sú násobne vyššie. Garanciou je ich uniformita a kvalitatívne vlastnosti (vitalita, počet, tvar kvetov, intenzita zafarbenia, pigmentácia, výška ..).
![](/resources/redactor/183.png)
V Slovenských trvalkách nájdeme rôznorodé semenné línie, vylepšené selekcie, v záhradníckom žargóne im hovoríme „semenáče“. Venujeme sa i pestovaniu čemeríc z meristémov, čo sa, samozrejme, premietne do výslednej ceny.
Výber produkcie v pestovateľskej škôlke Slovenské trvalky:
- séria Frostkiss (meristémy)
![](/resources/redactor/124.png)
![](/resources/redactor/114.png)
Anna Red – červený kvet – obdobie kedy sa môžu vyskytnúť kvety: december-február
Pippas Purple ružový kvet: koniec januára -apríl
Glendas Gloss - dvojfarebná, bielo-ružová, kvet: december-február
![](/resources/redactor/82.png)
- Helleborus Tutu (meristém) - atypický poloplný ružový kvet
![](/resources/redactor/čemerice.png)
- Helleborus Magic Red (meristém) - sýta červenopurpurová farba kvetu
- čemerice čierne (meristém) Hilda, Marta, Irena - skoré kvitnutie a znásobený počet kvetných pukov
- semenné selekcie botanických hybridov Candy Love, Angel Glow, Winter Sunshine a i.
![](/resources/redactor/202.png)
![](/resources/redactor/215.png)
- semenné selekcie Ellen, Double Ellen a mnohé ďalšie
Pozn.aut.:
*niektoré zdroje uvádzajú dokonca 40 druhov, toto číslo preto nie je presné