Zamýšľali ste sa niekedy nad tým aký obrovský význam má pre rastliny slnko? Možno správne tušíte, že existenčný. Prečítajte si viac o tomto krehkom vzťahu a pochopíte základný princíp umiestňovania rastlín v záhrade.
Zázrak menom fotosyntéza:
Slnko, konkrétne slnečné žiarenie tvorí jeden zo základných kameňov života. V zjednodušenej forme môžeme povedať, že rastliny za pomoci slnečného žiarenia premieňajú v chloroplastoch vodu a oxid uhličitý na jednoduché organické látky a kyslík.
Tento proces sa označuje ako fotosyntéza. Vieme, že slnko, teda konkrétne slnečné žiarenie je pre rastliny nevyhnutné. Pri okrasných rastlinách, i trvalkách je pomerne dôležité správne determinovať koľko ho potrebujú, aby dosiahli optimálne vzhľadové a funkčné vlastnosti.
Čo určuje koľko slnka rastliny potrebujú ?
Nároky na slnko sa jednoducho definuje ako stanovište:
- slnečné
- polotienisté
- tienisté
Jednotlivé druhy priraďujeme väčšinou do jedného, alebo viacerých stanovíšť. Nároky rastlín na svetelné podmienky stanovišťa vychádzajú z prirodzených lokalít ich výskytu vo voľnej prírode.
Druhy ktoré rastú na otvorených stanovištiach ako sú prérie, stepy, lúky a rôzne stráne sú svetlomilné.
V polotieni pestujeme väčšinou druhy, ktoré rastú na prechodnom stanovišti ako sú okraje lesných spoločenstiev, či kroviny.
V hlbokom tieni sa na záhradách bude dariť druhom, ktoré prirodzene rastú v hustých podrastoch lesných spoločenstiev.
Jednoduchosť tohto členenia je vzhľadom na množstvo ďalších faktorov relatívna. Určenie správnosti stanovišťa pre konkrétnu rastliny či výber druhov pre konkrétne stanovište vyžaduje často dlhoročnú prax práce z rastlinami a detailnú znalosť lokality.
Medzi ďalšie faktory ktoré ovplyvňujú nároky na slnko môžeme uviesť:
- geografická lokalita – čím sú rastliny v svojej prirodzenej lokalite bližšie k pólu tím menej svetla potrebujú a naopak čím sú bližšie k rovníku bývajú náročnejšie na množstvo svetla.
- nadmorská výška – často komplikuje pestovanie vysokohorských druhov v nížinách. Rastliny sú vplyvom vysokého UV brzdené v raste, no pri pestovaní v nížinách dochádza k ich bujnému rastu. Na náveterných lokalitách, kde dochádza ku kondenzácií mrakov lokalitách síce nie sú tienené korunami stromov, no napriek tomu nie sú často vystavené priamemu slnku.
- farba, veľkosť, tvar a povrch listov – väčšinou platí pravidlo, že čím je list svetlejším (žltý až biely) tým viac by mala byť rastlina v tieni. Naopak červeno a striebristo sfarbené kultivary znesú viac slnka, dokonca ho potrebujú, aby krajšie prefarbili. Druhy s drobnými a tuhými listami bývajú skôr svetlomilné a naopak druhy s veľkými jemnými listami patria väčšinou do tieňa.
- dispozícia – južné a západne orientované lokality poskytujú viac slnka, ako lokality so sklonom na sever a východ
- okolitá výsadba – súvisí najmä s vekom výsadby drevín. Mladé dreviny spravidla ovplyvňujú svoje okolie menej, ako rovnaké dreviny v dospelom štádiu. Pri priemernej životnosti trvalkovej výsadby jednu dekádu sa tak môže stať, že dreviny od ich vysadenia po dospelosť bude sprevádzať niekoľko výrazne druhovo odlišných trvalkových výsadieb.
Prispôsobivosť rastlín
Zmena svetelných podmienok mimo prirodzené požiadavky rastlín je možná, no má svoje individuálne limity. Pomerne veľké množstvo rastlín dosahuje najkrajšie estetické vlastnosti v ľahkom polotieni, kde je svetlo rozptýlené.
I to je jeden z dôvodov prečo sú rastliny z prímorských krajín, ako je napríklad Holandsko krajšie ako tie pestované u nás. V týchto krajinách častejšie prší, obloha je zamračená a vzduch je nasýtenejší vodnou parou. Podobná situácia nastáva pri pestovaní pod fóliou či sklom, kde dochádza k zmene svetelných podmienok v prospech rastlín.
Svetelné podmienky v záhrade
Pri výsadbe trvaliek na záhony nastáva často komplikovanejšia situácia. V súvislosti so zahusťovaním zástavby a trendom nepriehľadného ohraničenia pozemkov, nastávajú pomerne komplikované svetelné podmienky. Ak k tomu zohľadníme meniacu sa výšku slnka na horizonte v priebehu roka, dostávame veľmi neprirodzené stanovište.
Počas krátkych dní dochádza k vytvoreniu tienistého stanovišťa, no počas dlhých dní je stanovište plne oslnené. S podobnou zmenou sa stretajú mnohé druhy rastúce v podrastoch listnatých drevín. No pri nich je zmena svetelných podmienok opačná. Na jar kedy nastupujú rýchlo do vegetácie a väčšinou aj zakvitajú, sú plne oslnené a s postupom vegetácie sa dostávajú do tieňa pod korunami stromov.
Často tak dochádza k omylom a na komplikované stanovištia s meniacimi sa svetlenými podmienkami sú vysádzané práve tieto druhy. Vhodnejšie je zvoliť druhy svetlomilné s neskorším nástupom do vegetácie ako je napríklad Echinacea, Rudbeckia, Miscanthus, Panicum a iné.
Nesprávne svetelné podmienky sa na rastlinách prejavujú v rôznej intenzite. Pri výsadbe svetlomilných druhov na tienisté stanovište, dochádza k zníženému kvitnutiu, zvýšeniu výšky rastliny s následným rozklesávaním, zmene farebnosti listov, k zvýšenej náchylnosti na hubové choroby. V krajnom prípade rastlina odumiera.
Pri výsadbe tieňomilných druhov na slnečné stanovište dochádza k vädnutiu rastlín (čiastočne môžeme kompenzovať zvýšením zálievky), spáleniu listov a zastaveniu rastu. Tieto rastliny väčšinou odumierajú rýchlo.
