Ste nadšencami prírodného štýlu života? Zaujíma vás, ako môžete naše životné prostredie chrániť? Chcete vedieť pravdu o komerčnom pestovaní? Čítajte ďalej…
Ak ste nikdy nerozmýšľali, čo potrebujú tí, ktorí rastliny produkujú a aký dopad na životné prostredie tento proces môže spôsobiť, zhrnuli sme pre vás niekoľko zaujímavostí.
Človek by nepovedal, že práve produkcia okrasnej zelene by mohla prispieť k znečisteniu. Sú to predsa rastliny a to samo osebe JE EKO, však?
Žiaľ, opak je pravdou. Práve intenzívnym používaním najbežnejšej substancie pre pestovanie sadeníc, rašeliny, dochádza k intenzívnej devastácii životného prostredia. Tento, na živiny bohatý substrát, sa v prírode premieňa dlhodobo. Vrstva v hrúbke jedného metra sa môže tvoriť až 1000 rokov! Koľko trvá, kým stroje vrstvu rašeliny vyťažia?
Jeden z nasilnejších producentov rašeliny - Litva, vyváža 95 % svojich zásob do zahraničia (majoritným odberateľom je Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko).
Okrem devastácie rozsiahlych teritórií sa pri ťažbe rašeliny uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvo CO2, ktorý, ako vieme, prispieva k skleníkovému efektu.. Vyťažené rašeliniská sú zodpovedné za 25% emisií oxidu uhličitého uvoľnených v ovzduší v Severských a Pobaltských krajinách.
Preto sa Slovenské trvalky rozhodli, že to skúsia inak:
Pri pestovaní trvaliek používame špeciálne upravený substrát z drevných a kokosových vlákien, kokosovej rašeliny a malého množstva severonemeckej rašeliny. Dodávateľ dbá o udržateľnosť rašelinísk. Čo vyťaží, aj obnovuje.
Týmto krokom síce vzrastajú náklady na substrát, ale ročne sa zabráni uvoľneniu až 8 700 kg CO2 do atmosféry v porovnaní s bežne používanými substrátmi. Toto množstvo zodpovedá ekvivalentu spotreby CO2 osobného auta, ktoré jeden a pol krát obíde planétu.
Výrazným problémom v pestovaní všeobecne je používanie dusíkatých hnojív s rýchlym uvoľňovaním, ktoré sa vo veľkej miere dostávajú do pôdy, priamo do vodných tokov a odtiaľ do spodných vôd. Rastliny ich totiž nestihnú absorbovať.
Aj Slovenské trvalky sú hnojené, ale my sme našli cestu, ako sa to dá ekologickejšie.
Hnojivá používame s pozvoľným uvoľňovaním, takže rastlina dostane presne to, čo spotrebuje a neprichádza k vyplavovaniu živín do spodných vôd. Okrem ohľaduplnosti voči životnému prostrediu je benefitom aj šetrenie - týmto spôsobom sa vyčerpá menší objem hnojív.
Mnohé z importovaných rastlín, ktoré si spotrebiteľ zakúpil na voľnom trhu, môžu pochádzať z tretích krajín. Požiadavky na bezpečnosť týchto rastlín zatiaľ nie sú predmetom kontroly a ich možný dopad životné prostredie a zdravie ľudí a živočíchov nie je známy.
...aj Slovenské trvalky používajú chemickú ochranu, ale nie ako prevenciu. Vždy len, keď je to nevyhnutné a situácia neudržateľná, napríklad, pri ohrození takého množstva rastlín, ktorý by mal ekonomický dopad na fungovanie firmy.
Ďalšie pozitíva Slovenských trvaliek?
črepníky pri množení a následnom expedovaní sa používajú výhradne z recyklovaného plastu
naše rastliny za 1 rok vyprodukujú 312 500 l O2, čo pokryje spotrebu 2,5 človeka na celý rok, ďalšie roky produkujú kyslík u našich zákazníkov,
zachytávajú prach, vodu, zväčšujú biodiverzitu prostredia, sú domovom pre prospešný hmyz.
A čo na záver?
Ak aj nie ste práve človek bojujúci za ekologické práva planéty vlastným telom, no zdravie životného prostredia vám nie je ľahostajné, skúste začať napríklad tým, že si posadíte niečo zelené. Fajn bude trvalka. Ešte viac fajn - tá SLOVENSKÁ!
