Čemerica – nežná zimná kráska

billboard

Aj vy ste podľahli kúzlu týchto očarujúcich trvaliek? Ich obľúbenosť stúpa nielen pre neodolateľný vzhľad, ale i preto, že v čase ich kvitnutia je farebná škála záhrady obmedzená. Vďaka rôznorodosti a originalite kultivarov sú často predmetom zberateľskej vášne. V tomto článku sa dozviete viac o ich histórií a správnom pestovaní.

Dlhé desaťročia sa počet druhov rodu Helleborus obmedzoval na klasickú bielo kvitnúcu čemericu čiernu (Helleborus niger). Tu i tam sa objavila čemerica smradľavá (H. foetidus) alebo prvé farebné, zväčša ružové hybridy čemerice východnej (H. orientalis). 

Zanietenejší záhradkári mali šťastie, ak sa im podarilo pestovať čemericu purpurovú (H. purpurascens), jediný pôvodne voľne rastúci druh u nás, konkrétne na území východného Slovenska.

 

Novinky prichádzajú

Rôzne farebné či plnokveté druhy sme mali možnosť dlho obdivovať len na stránkach zahraničnej, hlavne nemeckej a anglickej literatúry. Tu sa totiž, po druhej svetovej vojne začalo šľachteniu čemeríc venovať niekoľko záhradníkov. Za zmienku stoja hlavne dve dámy – Helen Ballard a Gisela Schmiemann, ktoré v  tomto smere odviedli naozaj veľký kus práce.
Výsledky však, vzhľadom na dlhý životný cyklus rastlín, prichádzali len veľmi pomaly. Desiatky rokov sa tak čisté a výrazné farby, prípadne prvé plnokveté odrody rozmnožovali len delením. Cena takýchto rastlín sa na výstavách šplhala do závratných výšok.
Neustála selekcia však začala postupne prinášať prvé úspechy. Niektoré línie sa podarilo natoľko ustáliť, že nové rastliny vypestované zo semien rodičovských druhov vykazovali vysokú uniformitu. Rozšírenie in vitro propagácie celý proces ešte výraznejšie urýchlilo.


Obľuba rastie

Spomenuté úspechy v šľachtení spôsobili, že čemerice sa stali dostupnejšími i pre širšiu verejnosť a záujem o tieto atraktívne kvety v posledných rokoch naozaj rýchlo stúpa. Nejde pritom len o ich použitie ako klasických záhradných trvaliek.
Hlavne v západnej Európe sa s nimi môžete stretnúť ako s klasickým vianočným kvetom. V adventnom období je možné kúpiť si rozkvitnuté čemerice na vianočnú dekoráciu a po splnení účelu ich vysadiť do záhrady, kde budú ďalšie roky rásť ako trvalky.
K tomuto účelu sa väčšinou používajú hybridy od čemerice čiernej (H. niger). V poslednej dobe sa čoraz častejšie ozývajú kritické ohlasy na tieto hybridy. Skúsení pestovatelia poukazujú na ich vysokú citlivosť voči premokreniu pôdy, čo vedie k rozvoju hubových chorôb v koreňovej sústave. Následne rastliny v krátkej dobe väčšinou uhynú.

Vhodnejšie na pestovanie sú  v našich podmienkach kultivary od čemerice východnej (H. orientalis), ktorý výborné rastú i v klasickej záhradnej pôde. V ponuke nájdete širokú paletu farieb a tvarov kvetov. Môžeme ich použiť ako dekoráciu v črepníku, no primárne sa vysádzajú ako obľúbené záhradné trvalky. Menej známe je ich využitie ako rezaných kvetov s trvanlivosťou asi dva týždne.


Aby bolo pestovanie úspešné

Hoci čemerice pôsobia ako krehké kvietky, pri správnom výbere stanovišťa sú veľmi odolné a dlhoveké. Vďaka bohatému koreňovému systému, do ktorého ukladajú živiny, dokážu prežiť aj nepriaznivé podmienky. S príchodom jari zakvitnú a rozvinú sa do plnej krásy.

Ideálnym stanovišťom je polotieň pod korunami listnatých stromov, prípadne otvorené stanovište chránené pred poobedným slnkom. Pôda by mala byť hlbšia, humózna, s pH v rozmedzí 6 až 7. Z tohto dôvodu nie je na jej vylepšenie vhodné pridávať rašelinu, ale skôr dobre vyzretý kompost.

K zálievke pristupujte veľmi obozretne. V čase, keď čemerice rastú, je pôda väčšinou dostatočne vlhká. Zalievajte preto len v prípade dlhotrvajúceho letného sucha výdatnejšie, ale vo väčších časových intervaloch.

Ideálnou ochranou proti mrazom je opadané lístie, ktoré rastliny v jeseni prirodzene prikryje, preto ho zo záhona odstraňujte vždy až počas jarnej údržby. Ak z rôznych príčin nemáte možnosť prikryť čemerice lístím alebo pestujete rastliny v severnejších oblastiach, v prípade silných holomrazov môžete siahnuť i po osvedčenej čečine či netkanej textílii. Prirodzenú a ideálnu ochranu, samozrejme, poskytne hlavne sneh.

K základnej starostlivosti o čemerice patrí okrem iného odstránenie všetkých starých listov ešte pred kvitnutím. Podporíte tak lepší zdravotný stav rastlín a dáte tiež vyniknúť kvetom, na ktoré celý rok čakáte.

Hnojenie viaczložkovým hnojivom je vhodné spravidla skoro na jar a na konci leta, keď rastliny intenzívne rastú.

 

Čarovné kombinácie:

Ako bolo spomínané vyššie čemericeskoro kvitnúce trvalky, ktoré sú esteticky hodnotné najviac na začiatku vegetácie, kedy kvitnú. Pri ich výsadbe preferujeme skôr polotienisté stanovište.

Jednou z možností ako ich správne nakombinovať je vytvoriť výsadbu so zameraním sa na aspekt jarného kvitnutia. Môžeme vytvoriť väčšie skupinky čemeríc jednej prípadne viacerých farieb a nakombinovať ich z inými jarnými trvalkami či cibuľnatými rastlinami. Napríklad veternica lesná (Anemone sylvestris), bergénia  (Bergenia), pečeňovník (Hepatica), bleduľa (Leucojum), scila (Scila), tavolín (Eranthys). Takouto kombináciou dosiahneme mimoriadne pútavého porastu v skorom jarnom období, kedy iné záhony nepôsobia príliš vábne.

Inou možnosťou je kombinovať čemerice s trvalkami, ktoré preberú na seba estetickú funkciu ďalších fázach vegetácie. Najčastejšie to bývajú heuchera (Heuchera), ostrica (Carex), funkia(Hosta),japonské veternica (Anemone hupehensis), či iné trvalky do polotieňa.


Rozmnožovanie

Základný spôsob rozmnožovania čemeríc je generatívny, teda semenami. Vysievajú sa hneď po zbere ešte čerstvé, pričom klíčia v ďalšom roku. Po vzídení sa presádzajú do črepníkov, po prekorenení substrátu vysádzajú na trvalé stanovište.
Takto vypestované rastliny začínajú kvitnúť spravidla druhý až tretí rok. Často sa semenáčiky objavia aj priamo na záhonoch. Pri vysievaní osiva je však farebný výsledok vždy neistý. Bez selekcie a kontrolovaného opeľovania dochádza k takzvanému rozpadu farieb.

Menej častým spôsobom rozmnožovania je delenie starších trsov po odkvitnutí rastlín. Treba však k nemu pristupovať veľmi opatrne, keďže čemerice odnožujú pomaly a majú krehké dužinaté korene, ktoré sa pri presádzaní ľahko poškodia. Výhodou je, že takto získate farebne rovnaké rastliny, ako sú materské a navyše začnú často kvitnúť už v ďalšom roku.

Moderným spôsobom je získavanie rastlín in vitro v špecializovaných laboratóriách. Komerčne sa takto rozmnožujú hlavne špičkové hybridy kvitnúce už v prvom roku. Väčšinou sa rýchlia v skleníkoch a predávajú ešte v predvianočnom období alebo veľmi skoro na jar. Výhodou je ich uniformita a vynikajúci zdravotný stav. Nevýhodou vyššia cena.


Čo ich ohrozuje?

Najrozšírenejšou chorobou, ktorá čemerice poškodzuje, je čierna škvrnitosť (Coniothyrium hellebori). Prejavuje sa na listoch i kvetoch čiernymi škvrnami, pričom sa postupne šíri na všetky zdravé časti. Napadnuté listy treba ihneď po zistení príznakov poškodenia odstríniť a rastlinu ošetriť fungicídom. Menej častou chorobou listov je peronospóra. Ošetrenie napadnutých rastlín je rovnaké ako v prípade čiernej škvrnitosti.

Zo škodcov čemerice najčastejšie ohrozujú vošky. Ako prevencia je veľmi užitočný výskyt lienok. Pri silnejšom napadnutí treba zasiahnuť insekticídom určeným proti tomuto škodcovi.
V súvislosti s voškami sa v poslednom období čoraz častejšie hovorí aj o vírusovej chorobe čierna smrť (Black death). Rastliny sú poškodené čiernymi nekrotickými škvrnami, strácajú vitalitu, deformujú sa. Jedinou účinnou ochranou proti šíreniu je likvidácia napadnutých čemeríc spálením. Rastliny môžu požerom poškodiť aj slimáky a slizniaky. V zimnom období nimi občas nepohrnú ani hlodavce.


Pozor sú jedovaté!

I keď prípady otrávenia sú zriedkavé, treba spomenúť, že čemerice, rovnako ako väčšina rastlín z čeľade iskerníkovité, obsahujú jedovaté alkaloidy. Jedovatá je celá rastlina, preto hlavne pri malých deťoch treba ich pestovaniu venovať zvýšenú pozornosť.


Článok bol publikovaný v upravenej verzii v časopise Záhradkár 1/2016

Galéria

shopping_cart Zobraziť Počet položiek: 0
€0,00